Výstup na Rysy ⛰

Biankovo/ september 3, 2018/ Cestovanie/ 0 comments

So začiatkom septembra a novým školským rokom sa opäť ozývam, dnes s trošku iným článkom. Chcela by som napísať, že keďže sa šk. roka začína, budem tu intenzívnejšie, no celkom sa poznám a držím si prsty, nech sa snažím trošku viac! V záložkách notebooku mám uložené ešte fotky z minuloročných Tatier, ktoré by som sem rada niekedy dala, len zrejme to ešte potrvá, keďže ďalšie príspevky, ktoré mám v hlave, budú outfity. Aby to tu nebolo len o móde, rozhodla som sa, že vám dnes napíšem #travel príspevok, a teda výstup na Rysy, ktorý som pred pár dňami absolvovala. 

Rozhodne nie som žiadna turistka, tatranka, ani cestovateľka najväčšieho rangu, stále som však snívala o tom, že najvyššie štíty našich domácich Tatier sa rozhodne oplatí vidieť. Na začiatku roka som si dokonca dala predsavzatie, že na Kriváň tento rok vyjdem. Nuž, Kriváň to síce nebol (a tento rok už ani nebude), ale na Rysy som rozhodne pyšná. Také krásy, aké máme len pár kilometrov od seba sa oplatí navštíviť, obzvlášť, keď sme Slováci. 

Aby som sa však vrátila k podstate, turistka nie som a jediný „štít“, ktorý som kedy zdolala bol Ostrý vrch (599 m.n.m.), u nás, vo Svidníku, a aj to len kvôli tomu, že som musela – branné cvičenie počas strednej školy, no a potom, po niekoľkých rokoch som vyšla na Rysy. 😀

Vyrazili sme okolo 8:00 zo Štrbského plesa, o hodinu sme boli na Popradskom a potom už len hore, hore, hore. Popravde, nie vždy to bolo príjemné, no stále je to o prekonávaní sa a keď mám pravdu povedať, ak by som sa rozhodla počas cesty, že ďalej nejdem, bola by som zo seba veľmi sklamaná. Od začiatku som bola odhodlaná, že sa hore dostanem a rozhodne môžem potvrdiť, že je to všetko v hlave. Jasné, že aj v nohách, ale ak sa raz vieš prekonať, zaprieť sám seba, dať si sem-tam pauzu, všetko sa dá. Občas sme šli po rebríkoch, či po lanách, no nebolo to nič strašné, ak sa teda nebojíte výšok. 😀 Za seba môžem povedať, že posledná pol hodina bola pre mňa najľahšia. Išli sme „po štyroch“ a aj keď bolo potrebné dávať si čo najväčší pozor, šlo sa omnoho ľahšie, určite aj s víziou, že som pár krokov od cieľa. Počasie nám, našťastie, celú cestu prialo a keď sme okolo 13:00 stáli na vrchole Rysov, výhľad bol ozaj majestátny. Veď vlastne, posúďte na fotkách, i keď mám pocit, že nezachytili dokonalo výhľad, ktorý sa nám naskytol, ale verím, že aspoň takto vám vnesiem atmosféru Tatier domov.

Ak Vám niekto povie, že cesta dole je omnoho horšia, verte mu! 😀 Spočiatku to bolo fajn, len po hodinke to začalo byť peklo. Chodidlá ma pálili, lýtka som mala ako v ohni a kolená som cítila ešte pár dní (zrejme tu sa odrazila moja „turistická príprava“ :D) V závere som mala pocit, že cesta je nekonečná, že ľahnem a nehnem, ale nemala som na výber, lebo inej cesty niet. Od Popradského plesa sme sa rozhodli ísť už len „asfaltkou“, čo vy nikdy nerobte! Síce sme nešli po kamienkoch, ako cestou tam, ktoré som ja cítila na každej časti chodidla, no cestu sme si predĺžili zhruba o hodinku, dve, čo v závere celodennej túry nie je ozaj nič príjemné. Počas cesty som niekoľkokrát prehlásila, že Kriváň – no go, ale dnes sa na tom už len smejem a verím, že budúci rok to vyjde. 

Keď to s odstupom času hodnotím a beriem do úvahy aj všetky moje pocity, ktoré mi v hlave ostali, všetko sa dá, ak sa viete prekonať, len je to ľahšie, ak máte kondičku, zopár túr za sebou a rozhodne kvalitnú obuv, tú nepodceňujte! 

Budem rada, ak mi napíšete svoju skúsenosť s Rysmi a ak žiadnu nemáte, určite mi napíšte, či sa chystáte, alebo či vás niečo podobné láka. Verím, že som nikoho neodradila, priam naopak, ak máte túžbu, rozhodne choďte!

 

Bianka ♡

Leave a Reply

Be the First to Comment!

Notify of
avatar
wpDiscuz